Tradičným motívom využívania silového tréningu u detí bolo zlepšenie športového výkonu. Praktické skúsenosti trénerov mládeže, ako aj exaktné vedecké sledovania ukazujú, že aj u detí sa zvýšenie svalovej sily prejavuje zlepšením výkonnosti v celom rade rýchlostno-silových motorických testov ako napr. vertikálny výskok, akceleračná a maximálna rýchlosť, či hod plnou loptou (Mersch, Stoboy, 1989; Mazur et al., 1993; Lillegart et al., 1997).
Keďže mnohé športy majú výraznú rýchlostno-silovú zložku, možno oprávnene očakávať, že ich zlepšenie sa priaznivo prejaví na pohybovom výkone. Zlepšenie výkonnosti zvyšuje sebavedomie a posilňuje záujem o vykonávanú pohybovú aktivitu, čo má význam nie len v oblasti vrcholového, ale aj v oblasti záujmového športu (Kampmiller, Vanderka, Laczo, Peráček, 2012).
Vo väčšine štúdií, ktoré preukázali účinnosť silového tréningu u detí, neboli prírastky sily sprevádzané zvýšením obvodov trénovaných končatín. Zlepšenie svalovej sily sa preto pripisuje zmenám neuroregulačných mechanizmov, predovšetkým zlepšeniu schopností súčasnej aktivácie viacerých motorických jednotiek, zmierneniu aktivácie antagonistov a zlepšeniu medzisvalovej koordinácie. Najvýraznejší podiel pripadá na zlepšenie schopnosti súčasnej aktivácie viacerých motorických jednotiek. Vyšší potenciál na zlepšenie tejto schopnosti súvisí so skutočnosťou, že netrénované deti sú pri maximálnej kontrakcií schopné aktivovať menej motorických jednotiek ako dospelí (Holloway et al., 1988).
Ukazuje sa, že popri priaznivom vplyve na motorické schopnosti a výkonnosť v mnohých športoch má silový tréning aj u detí celý rad priaznivých zdravotných účinkov. Tieto môžu byť buď priame alebo sa prejavujúce nepriamo prostredníctvom znižovania rizika poranení. Dokazuje to aj štúdia Buzgó (2010), ktorá preukázala pozitívny vplyv posilňovania na denzitu kostí detí a mládeže. U detí a mládeže, ktoré vykonávali 12 týždňový silový blok sa zvýšila denzita kostí v priemere o 20%, pre porovnanie s dospelými vo veku 25-30 rokov v priemere o 3%.
Zo zdravotných rizík, ktoré sa spájajú so silovými cvičeniami detí, sa osobitne zdôrazňovalo poškodenie epifyzárnych rastových platničiek s možnými negatívnymi dôsledkami na rast postihnutej končatiny. V literatúre možno nájsť niekoľko prác, ktoré popisujú takýto typ poškodenia u mladých jedincov aj vsúvislosti so silovým tréningom. Podrobná analýza týchto ojedinelých kazuistík (Faigembaum,Wescott, 2000) však ukazuje, že aj pri vzniku tohto typu poškodenia významnú úlohu zohrávala nesprávna technika cvičení, používanie nadmerných hmotností, nedostatočná výživa a prehnaného objemu cvičení v dôsledku absencie odborného vedenia a neadekvátneho dohľadu. Na druhej strane sa výskyt poranenia epifyzárnych chrupaviek neuvádza v žiadnej z prospektívnych štúdií, v ktorých silové cvičenia rešpektovali vekové špecifiká a vykonávali sa pod odborným dohľadom.
Najviac, ako ukázala analýza 17 000 poranení, ktoré vznikli v súvislosti so silovým tréningom (Faigembaum et al., 1996), k väčšine z nich došlo buď doma, alebo v škole pri cvičeniach vykonávaných živelne, bez odborného dohľadu. Pri ich vzniku zohrávajú rozhodujúcu úlohu nesprávna technika vykonávania cvičení ako aj používanie neprimeraných hmotností a príliš vysoký objem zaťaženia. Tieto rizikové faktory možno veľmi podstatným spôsobom redukovať, ak sa cvičenia vykonávajú pod dohľadom skúseného telovýchovného pedagóga, ktorý zabezpečí dodržiavanie fyziologických zásad silového tréningu a rešpektovanie osobitostí detského organizmu. Toto tvrdenie nie je iba logickou dedukciou vyplývajúcou z vyššie citovanej práce, ale potvrdzuje ho aj novšie prospektívne sledovanie programu silového tréningu pod odborným vedením (Faigembaum, Micheli, 2000).
Ak vedľa seba postavíme dve diéty s rovnakým počtom kalórií, pričom jedna bude obsahovať väčšinu energie ráno a druhá večer, budú výsledky rozdielne? Zmení sa niečo na premene tela alebo vylučovaní hormónov? A aké budú výsledky dlhodobého úsilia?
Zranenie meniskov je veľmi časté a mnohokrát aj bolestivé. Bohužiaľ si roztrhnutie meniskov vyžaduje operáciu. No operáciou to nekončí, je to len malá časť na celkovej cestu k plnohodnotnému využívaniu svojich kolien. Fyzioterapeutická liečba je nevyhnutná súčasť rekonvalescencie po operácii kolenného kĺbu. Vysvetlí vám to náš diplomovaný fyzioterapeut Bc. Attila Vida.
Funkčný tréning je často skloňovaný druh tréningu, ktorý praktizujeme častejšie než si myslíme. Jeho najväčším prínosom je, že je vhodný úplne pre každého bez rozdielu pohlavia, veku či fyzickej zdatnosti. Pozrieme sa naň bližšie s našou kondičnou trénerkou Kikou Hajduovou.
Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.
Nezáväzná objednávka
Fyzioterapia s Ivanom
Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.