Podľa dostupných zdrojov sa artroskopická operácia kolenného kĺbu v USA u ľudí s degeneratívnym ochorením kolenného kĺbu považuje za najbežnejší postup jednodňovej chirurgie a súčasne deviaty najviac vykonávaný ambulantný postup1. Na Slovensku sa vykoná približne 12 500 chirurgických zákrokov v oblasti kolenného, ktorý sa každoročne zvyšuje2, ale kvôli pandémii COVID-19 boli tieto bežné operácie zrušené a vykonávali sa iba akútne.
Kolenný kĺb (articulatio genus) predstavuje najzložitejší a najviac zaťažený kĺb v ľudskom tele. Kosti, ktoré tvoria kolenný kĺb sú hlavice stehnovej kosti hore, hlava píšťaly dole a jabĺčko vpredu. Kĺbové plochy pokrývajú chrupavky, ktoré sú navzájom spojené väzivami nachádzajúce sa na vonkajšej strane kĺbu pričom niektoré sa nachádzajú priamo v jeho vnútri3,4.
V rámci zistenia rozsahu poškodenia meniskov, postranných a krížových väzov sa využívajú hlavne natívne RTG vyšetrenie, ktorým sa dá zistiť pri chronických poraneniach vnútorného menisku malý osteofyt na prístrednej hlavici píšťaly. Ďalej MRI, kde v porovnaní s RTG vyšetrením zistíme stav všetkých mäkkých tkanív a vnútro kĺbových štruktúr. Čo sa týka artroskopie v súčasnosti sa považuje za najspoľahlivejšiu diagnostickú metódu, ktorej výhodou je okamžité ošetrenie poškodených štruktúr5.
V prípade poškodenia meniskov sa artroskopia vykonáva dvoma spôsobmi a to parciálna alebo subtotálna menisektómia. Rozhodujúcimi faktormi či meniskus zošiť alebo ho odstrániť sú cievne zásobenie menisku v mieste poranenia, degeneratívne zmeny menisku a stabilita kolenného kĺbu5.
Keď už pacient podstúpi artroskopiu je dôležité, aby sa začala s rehabilitáciou čo najskôr pod dohľadom fyzioterapeuta. Podľa veľkosti poškodenia a typu operačného zákroku sa snažíme rozcvičiť kolenný kĺb v obmedzenom rozsahu a zároveň používať na začiatku rehabilitácie barle. Veľkosť záťaže, ktorú pacient môže vykonávať určuje operatér. Čo sa týka fyzickej aktivity sa doporučuje začať po šiestich až ôsmych týždňoch i keď je to veľmi individuálne či už sa to týka bežnej populácie alebo aktívnych športovcov.
V rámci zvolených terapeutických postupov sa využívajú fyzikálna terapia a to termoterapia, hydroterapia, magnetoterapia a hlavne elektroterapia kvôli analgetickému a hyperemizačnému účinku.
Senzomotorická stimulácia čo predstavuje sústavu balančných cvičení, ktoré sa vykonávajú v rôznych polohách. Využívajú sa pomôcky ako Posturomed, nestabilné plošiny, overbally, fit lopty a iné.
Taping využívame hlavne pri nestabilite kolenného kĺbu.
Manuálna terapia– mobilizácie a trakcie. Dôležité je ihneď obnoviť funkciu jabĺčka, aby bola zachovaná pohyblivosť vo všetkých smeroch.
Toto sú uvedené iba niektoré z mnohých terapeutických postupov, ktoré sa osvedčili v praxi. Postupy, ktoré si zvolíte je už na Vás dôležité je, aby ste sa vrátili späť do plnohodnotného života bez bolesti a obmedzení.
Ako som už predtým spomenul pacienti po absolvovaní artroskopickej operácie kolenného kĺbu by mali začať s rehabilitáciou čo najskôr. Problémom je, že nakoľko ide o jednodňovú operáciu pacienti odchádzajú z nemocnice v ten istý deň a dostane sa im málo informácii, že čo môžu robiť a čo nie. Preto väčšina pacientov vyhľadá fyzioterapeutov až po vybratí stehov, čo je približne okolo 10. dňa. Už za takýto relatívne krátky čas sa dokážu vytvoriť zlé pohybové stereotypy, či už je to zlé držanie tela, skrátenie dĺžky kroku, zlý stereotyp chôdze a pod.
Preto treba začať už hneď s jednoduchými cvičeniami ako je napríklad dril quadricepsu nakoľko nám tento sval ochabuje ako prvý a potom sa postupne dopracovať až k ťažším cvičeniam. V prípade zanedbania rehabilitácie sa môžu vybudovať už spomenuté zlé pohybové stereotypy, ktoré neskoršie môžu viesť k opakovaným bolestiam nielen kolenného kĺbu, ale sa môžu prejaviť aj v rámci celého tela.
1. CULLEN, K. A., M. J. HALL a A. GOLOSINSKIY, 2009. Ambulatory Surgery in theUnited States, 2006. In: National Heath Statistics Reports [online].[cit.2023-01-05].11(11),1-25 Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/24209006_Ambulatory_Surgery_in_the_United_States_2006
2. NÁRODNÉ CENTRUM ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMÁCII, 2013. Chirurgická a jednodňová starostlivosť v SR 2012. In: Edícia zdravotnícka štatistika [online]. [cit.2023-01-05]. Dostupné z: http://www.nczisk.sk/documents/publikacie/2012/zs1310.pdf
3. BINOVSKÝ, A., 2013. Anatómia pre športovcov I. Bratislava: Polygrafické stredisko UK v Bratislave. ISBN 978-80-223-3303-0
4. GRAY, H., 2013. Grays Anatomy. Londýn: Arcturus Publishing Ltd. ISBN 978-1- 78212-426-9
5. DUNGL, P., 2014. Ortopedie. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4357-8
Diastáza je dysfunkcia svalov, ktorá sa často objavuje najmä u žien po pôrode, avšak toto nie je jediná skupina ľudí, ktorú trápi tento problém. Môže vzniknúť u každého, či už ide o ženy alebo mužov. Na podrobnejšie informácie o diastáze a na jej riešenia sme sa opýtali nášho skúseného fyzioterapeuta Mgr. Ondreja Bečku a začali sme hneď tou najzákladnejšou otázkou:
Vzhľadom na značný počet žien v menopauze, je nevyhnutné naplánovať komplexný zdravotný program vrátane úpravy životného štýlu. Cvičenie je neoddeliteľnou súčasťou stratégie. Výhody sú mnohé, najdôležitejšie je udržanie svalovej hmoty a tým aj hustoty kostí, sily celého tela a najmä vitality.
Ak vedľa seba postavíme dve diéty s rovnakým počtom kalórií, pričom jedna bude obsahovať väčšinu energie ráno a druhá večer, budú výsledky rozdielne? Zmení sa niečo na premene tela alebo vylučovaní hormónov? A aké budú výsledky dlhodobého úsilia?
Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.
Nezáväzná objednávka
Objednajte sa na
POHOVOR A DIAGNOSTIKU
Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.
Nezáväzná objednávka
Fyzioterapia s Ivom
Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.
