Pozitívne účinky pohybu na deti

deti-vyvoj-mozgu-trening-kondicny-osobny-trener-fyzioterapia-dubravka-movement-institute
Dôležitou úlohou našej spoločnosti je dať deťom dobré vzdelanie. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia u detí rozvíjať to, k čomu inklinujú, aby v tom boli dobré. Preto sa niektoré triedy špecializujú napr. na jazykovú triedu, športovú triedu, matematickú triedu a pod. Základným predpokladom je však to, aby im to učenie išlo, aby sa sústredili pri výučbe, boli koncentrované, vnímali, čo im pedagóg prednáša, pamätali si látku nielen z hodín, ale aj z pripravovania sa na písomnú prácu alebo ústne skúšky atď.

Pozitívne pôsobenie pohybovej aktivity na náš organizmus je preukázané vo viacerých výskumoch, či už ide o telesné alebo duševné zdravie, telesnú kondíciu, kardiovaskulárny systém, dýchací systém. Pohybovou aktivitou sa vyplavujú endorfíny, ktorými predchádzame depresiám a stavom úzkosti. Pozitívny vplyv pohybovej aktivity by sme chceli dokázať aj v súvislosti s psychickými procesmi, a teda že pohyb pozitívne vplýva na kognitívne schopnosti žiakov základných škôl.

Pohyb a jeho pozitívne účinky na deti

Základným predpokladom pre úspešnosť detí v škole sú práve ich kognitívne schopnosti, medzi ktoré patrí vnímanie, myslenie, pamäť, pociťovanie, vedomie, pozornosť, reč a zrakové vnímanie. Niektoré deti sú bystrejšie, veľa si pamätajú už len z hodín, iné potrebujú viac času na premyslenie, niektoré sú sústredenejšie a iné vedia vnímať pedagóga len určitý čas. Rozhodli sme sa preto urobiť výskum a zistiť, ako vplýva pohybová aktivita na kognitívne schopnosti u detí v školskom veku, ktoré pravidelne športujú a ktoré, naopak, nie. Na zistenie úrovne kognitívnych schopností u športujúcich a nešportujúcich žiakov sme použili psychológom overený test s názvom Stroop test – Victoria version.

J. R. Stroop vymyslel jednoduchý test, ktorý sa skladá z troch častí (ľahká, stredná a ťažká). Na základe testu analyzoval problém, ktorý pri tomto teste vznikal. Vychádza z toho, že každý deň nás sužujú problémy v rôznej psychickej záťaži. Pôsobenie tejto záťaže prichádza neúmyselne, často bez nášho vlastného vedomia a negatívne na nás fyzicky i duševne pôsobí. Stroop tento jav nazval ako konflikt našich mozgových hemisfér. Ťažká časť testu pozostáva z čítania názvov farieb, ktoré sú na papieri vytlačené odlišnou farbou. Teda napr. slovo modrá je napísané zelenou farbou. Pri čítaní tak pravá hemisféra rozlišuje farbu a ľavá hľadá správny výraz, teda názov farby. Ľudia sa podľa výsledkov kognitívnej psychológie často správajú spôsobom, že danú činnosť nekonáme vedome, ale že si ju prajeme. Rutinou sa pre nás tak stávajú jednoduché a opakujúce sa činnosti, napr. čítanie, písanie, bicyklovanie, plávanie,  zamykanie dverí a pod. Táto rutina sa potom dostane do situácie, kde vzniká konflikt medzi správaním automatickým a správaním očakávaným.

Stroopov test.

Na základnej škole sme si rozdelili žiakov do dvoch skupín, na športujúcich a nešportujúcich. Za športujúcich žiakov sme považovali tých, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej alebo športovej aktivite minimálne 3krát do týždňa. Výskumný súbor tvorilo 30 žiakov (15 športovcov a 15 nešportovcov), z toho všetci boli chlapci. Priemerný vek vybraných žiakov bol 11,8 rokov.

Majú deti, ktoré robia šport lepšie výsledky?

Na základe údajov získaných po vykonaní Stroop testu – Victoria version konštatujeme, že tí žiaci, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej a športovej aktivite, majú lepšie vyvinuté kognitívne schopnosti ako tí, ktorí sa športu pravidelne nevenujú. K tomuto záveru sme dospeli na základe dosiahnutých časov v jednotlivých častí Stroop testu, kde športovci vykonali úlohy v testoch v priemere za rýchlejší čas ako nešportovci.

Naším odporúčaním po takomto závere by bolo, aby vzdelávacie inštitúcie motivovali svojich žiakov k pohybovej aktivite, nakoľko sa nám preukázal jej pozitívny vplyv na učenie, vnímanie, pamäť, pozornosť, myslenie atď. Taktiež odporúčame, aby nielen vzdelávacie inštitúcie, ale aj rodičia rozvíjali vzťah svojich detí k pohybovým a športovým aktivitám a takto zabezpečili ich lepšiu pozornosť, vnímanie, myslenie a pamäť vo vyučovacom procese.

Nenechajte si to pre seba, zdieľajte tento článok

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Prečítajte si najnovšie články

Ako bojovať s bolesťou pri vbočenom palci

Vbočený palec alebo hallux valgus? Určíte ste už o tom niekde počuli alebo s tým máte rovno nemilú skúsenosť. Pri tomto zdravotnom probléme môžete pociťovať bariéry, ako diskomfort pri chôdzi a ohýbaní prstov, bolestivé obúvanie či tlačenie topánok alebo problém s výberom tej správnej obuvi. Aj to všetko nám môže spôsobovať vbočený palec. Poďme sa bližšie pozrieť na túto, nie len estetickú chybičku krásy spolu s našim novým fyzioterapeutom Bc. Ivanom Bombom.

Čítať viac »

Dôležitosť silového tréningu staršej populácie

Starnutie je nezvratný proces spojený s výrazným poklesom svalovej hmoty a neuromuskulárnych funkcií. Jednou z najúčinnejších metód proti týmto zmenám je práve odporový tréning. To, že silový tréning má nespočetne veľa benefitov pre deti, mládež a dospelých už vieme. Takisto pozitívne vplýva aj na staršiu populáciu.

Čítať viac »

Kedy je najlepšie dať dieťa na šport?

V dnešnej dobe sa čoraz viac detí stáva pohybovo negramotnými. Na druhej strane deti, ktoré sa venujú nejakému športu, sú až príliš špecializované na svoj konkrétny šport. Tréner Adam Beňo nám vysvetlí ako by sme sa mali stavať k športujúcej mládeži od ranného detstva.

Čítať viac »
No more posts to show

Prihlásiť sa na odber noviniek

Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.

Nezáväzná objednávka

Fyzioterapia s Ivanom

Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.