Pozitívne pôsobenie pohybovej aktivity na náš organizmus je preukázané vo viacerých výskumoch, či už ide o telesné alebo duševné zdravie, telesnú kondíciu, kardiovaskulárny systém, dýchací systém. Pohybovou aktivitou sa vyplavujú endorfíny, ktorými predchádzame depresiám a stavom úzkosti. Pozitívny vplyv pohybovej aktivity by sme chceli dokázať aj v súvislosti s psychickými procesmi, a teda že pohyb pozitívne vplýva na kognitívne schopnosti žiakov základných škôl.
Základným predpokladom pre úspešnosť detí v škole sú práve ich kognitívne schopnosti, medzi ktoré patrí vnímanie, myslenie, pamäť, pociťovanie, vedomie, pozornosť, reč a zrakové vnímanie. Niektoré deti sú bystrejšie, veľa si pamätajú už len z hodín, iné potrebujú viac času na premyslenie, niektoré sú sústredenejšie a iné vedia vnímať pedagóga len určitý čas. Rozhodli sme sa preto urobiť výskum a zistiť, ako vplýva pohybová aktivita na kognitívne schopnosti u detí v školskom veku, ktoré pravidelne športujú a ktoré, naopak, nie. Na zistenie úrovne kognitívnych schopností u športujúcich a nešportujúcich žiakov sme použili psychológom overený test s názvom Stroop test – Victoria version.
J. R. Stroop vymyslel jednoduchý test, ktorý sa skladá z troch častí (ľahká, stredná a ťažká). Na základe testu analyzoval problém, ktorý pri tomto teste vznikal. Vychádza z toho, že každý deň nás sužujú problémy v rôznej psychickej záťaži. Pôsobenie tejto záťaže prichádza neúmyselne, často bez nášho vlastného vedomia a negatívne na nás fyzicky i duševne pôsobí. Stroop tento jav nazval ako konflikt našich mozgových hemisfér. Ťažká časť testu pozostáva z čítania názvov farieb, ktoré sú na papieri vytlačené odlišnou farbou. Teda napr. slovo modrá je napísané zelenou farbou. Pri čítaní tak pravá hemisféra rozlišuje farbu a ľavá hľadá správny výraz, teda názov farby. Ľudia sa podľa výsledkov kognitívnej psychológie často správajú spôsobom, že danú činnosť nekonáme vedome, ale že si ju prajeme. Rutinou sa pre nás tak stávajú jednoduché a opakujúce sa činnosti, napr. čítanie, písanie, bicyklovanie, plávanie, zamykanie dverí a pod. Táto rutina sa potom dostane do situácie, kde vzniká konflikt medzi správaním automatickým a správaním očakávaným.
Na základnej škole sme si rozdelili žiakov do dvoch skupín, na športujúcich a nešportujúcich. Za športujúcich žiakov sme považovali tých, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej alebo športovej aktivite minimálne 3krát do týždňa. Výskumný súbor tvorilo 30 žiakov (15 športovcov a 15 nešportovcov), z toho všetci boli chlapci. Priemerný vek vybraných žiakov bol 11,8 rokov.
Na základe údajov získaných po vykonaní Stroop testu – Victoria version konštatujeme, že tí žiaci, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej a športovej aktivite, majú lepšie vyvinuté kognitívne schopnosti ako tí, ktorí sa športu pravidelne nevenujú. K tomuto záveru sme dospeli na základe dosiahnutých časov v jednotlivých častí Stroop testu, kde športovci vykonali úlohy v testoch v priemere za rýchlejší čas ako nešportovci.
Naším odporúčaním po takomto závere by bolo, aby vzdelávacie inštitúcie motivovali svojich žiakov k pohybovej aktivite, nakoľko sa nám preukázal jej pozitívny vplyv na učenie, vnímanie, pamäť, pozornosť, myslenie atď. Taktiež odporúčame, aby nielen vzdelávacie inštitúcie, ale aj rodičia rozvíjali vzťah svojich detí k pohybovým a športovým aktivitám a takto zabezpečili ich lepšiu pozornosť, vnímanie, myslenie a pamäť vo vyučovacom procese.
Vzhľadom na značný počet žien v menopauze, je nevyhnutné naplánovať komplexný zdravotný program vrátane úpravy životného štýlu. Cvičenie je neoddeliteľnou súčasťou stratégie. Výhody sú mnohé, najdôležitejšie je udržanie svalovej hmoty a tým aj hustoty kostí, sily celého tela a najmä vitality.
Ak vedľa seba postavíme dve diéty s rovnakým počtom kalórií, pričom jedna bude obsahovať väčšinu energie ráno a druhá večer, budú výsledky rozdielne? Zmení sa niečo na premene tela alebo vylučovaní hormónov? A aké budú výsledky dlhodobého úsilia?
Zranenie meniskov je veľmi časté a mnohokrát aj bolestivé. Bohužiaľ si roztrhnutie meniskov vyžaduje operáciu. No operáciou to nekončí, je to len malá časť na celkovej cestu k plnohodnotnému využívaniu svojich kolien. Fyzioterapeutická liečba je nevyhnutná súčasť rekonvalescencie po operácii kolenného kĺbu. Vysvetlí vám to náš diplomovaný fyzioterapeut Bc. Attila Vida.
Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.
Nezáväzná objednávka
Objednajte sa na
POHOVOR A DIAGNOSTIKU
Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.
Nezáväzná objednávka
Fyzioterapia s Ivom
Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.
