Pozitívne účinky pohybu na deti

Dôležitou úlohou našej spoločnosti je dať deťom dobré vzdelanie. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia u detí rozvíjať to, k čomu inklinujú, aby v tom boli dobré. Preto sa niektoré triedy špecializujú napr. na jazykovú triedu, športovú triedu, matematickú triedu a pod. Základným predpokladom je však to, aby im to učenie išlo, aby sa sústredili pri výučbe, boli koncentrované, vnímali, čo im pedagóg prednáša, pamätali si látku nielen z hodín, ale aj z pripravovania sa na písomnú prácu alebo ústne skúšky atď.

Pozitívne pôsobenie pohybovej aktivity na náš organizmus je preukázané vo viacerých výskumoch, či už ide o telesné alebo duševné zdravie, telesnú kondíciu, kardiovaskulárny systém, dýchací systém. Pohybovou aktivitou sa vyplavujú endorfíny, ktorými predchádzame depresiám a stavom úzkosti. Pozitívny vplyv pohybovej aktivity by sme chceli dokázať aj v súvislosti s psychickými procesmi, a teda že pohyb pozitívne vplýva na kognitívne schopnosti žiakov základných škôl.

Pohyb a jeho pozitívne účinky na deti

Základným predpokladom pre úspešnosť detí v škole sú práve ich kognitívne schopnosti, medzi ktoré patrí vnímanie, myslenie, pamäť, pociťovanie, vedomie, pozornosť, reč a zrakové vnímanie. Niektoré deti sú bystrejšie, veľa si pamätajú už len z hodín, iné potrebujú viac času na premyslenie, niektoré sú sústredenejšie a iné vedia vnímať pedagóga len určitý čas. Rozhodli sme sa preto urobiť výskum a zistiť, ako vplýva pohybová aktivita na kognitívne schopnosti u detí v školskom veku, ktoré pravidelne športujú a ktoré, naopak, nie. Na zistenie úrovne kognitívnych schopností u športujúcich a nešportujúcich žiakov sme použili psychológom overený test s názvom Stroop test – Victoria version.

J. R. Stroop vymyslel jednoduchý test, ktorý sa skladá z troch častí (ľahká, stredná a ťažká). Na základe testu analyzoval problém, ktorý pri tomto teste vznikal. Vychádza z toho, že každý deň nás sužujú problémy v rôznej psychickej záťaži. Pôsobenie tejto záťaže prichádza neúmyselne, často bez nášho vlastného vedomia a negatívne na nás fyzicky i duševne pôsobí. Stroop tento jav nazval ako konflikt našich mozgových hemisfér. Ťažká časť testu pozostáva z čítania názvov farieb, ktoré sú na papieri vytlačené odlišnou farbou. Teda napr. slovo modrá je napísané zelenou farbou. Pri čítaní tak pravá hemisféra rozlišuje farbu a ľavá hľadá správny výraz, teda názov farby. Ľudia sa podľa výsledkov kognitívnej psychológie často správajú spôsobom, že danú činnosť nekonáme vedome, ale že si ju prajeme. Rutinou sa pre nás tak stávajú jednoduché a opakujúce sa činnosti, napr. čítanie, písanie, bicyklovanie, plávanie,  zamykanie dverí a pod. Táto rutina sa potom dostane do situácie, kde vzniká konflikt medzi správaním automatickým a správaním očakávaným.

Stroopov test.

Na základnej škole sme si rozdelili žiakov do dvoch skupín, na športujúcich a nešportujúcich. Za športujúcich žiakov sme považovali tých, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej alebo športovej aktivite minimálne 3krát do týždňa. Výskumný súbor tvorilo 30 žiakov (15 športovcov a 15 nešportovcov), z toho všetci boli chlapci. Priemerný vek vybraných žiakov bol 11,8 rokov.

Majú deti, ktoré robia šport lepšie výsledky?

Na základe údajov získaných po vykonaní Stroop testu – Victoria version konštatujeme, že tí žiaci, ktorí sa venujú pravidelnej pohybovej a športovej aktivite, majú lepšie vyvinuté kognitívne schopnosti ako tí, ktorí sa športu pravidelne nevenujú. K tomuto záveru sme dospeli na základe dosiahnutých časov v jednotlivých častí Stroop testu, kde športovci vykonali úlohy v testoch v priemere za rýchlejší čas ako nešportovci.

Naším odporúčaním po takomto závere by bolo, aby vzdelávacie inštitúcie motivovali svojich žiakov k pohybovej aktivite, nakoľko sa nám preukázal jej pozitívny vplyv na učenie, vnímanie, pamäť, pozornosť, myslenie atď. Taktiež odporúčame, aby nielen vzdelávacie inštitúcie, ale aj rodičia rozvíjali vzťah svojich detí k pohybovým a športovým aktivitám a takto zabezpečili ich lepšiu pozornosť, vnímanie, myslenie a pamäť vo vyučovacom procese.

Nenechajte si to pre seba, zdieľajte tento článok

Prečítajte si najnovšie články

Pomôže fyzioterapia na artrózu kolien u seniorov?

Fyzioterapia je odbor, ktorý je využívaný v mnohých sférach a ponúka naozaj obrovské spektrum možností, kde je možné ju aplikovať. Možno ju využiť pri väčšine zdravotných ťažkostí, ktoré nás trápia a skvelé je, že cvičiť môže každý. Fyzioterapia je vhodná rovnako pre novorodencov aj seniorov. Samozrejme fyzioterapia je veľmi široký pojem a s každým sa cvičí inak. Všetko je dôležité prispôsobiť veku, zdravotnému stavu a špecifickým potrebám pacienta. V tomto článku by sme chceli venovať pozornosť seniorom. Na otázky nám odpovie náš fyzioterapeut Mgr. Ondrej Bečka.

Čítať viac »
Diastázu môžete mať nie len po pôrode. Diastasis rectus abdominis.

Diastázu môžete mať nie len po pôrode

Diastáza je dysfunkcia svalov, ktorá sa často objavuje najmä u žien po pôrode, avšak toto nie je jediná skupina ľudí, ktorú trápi tento problém. Môže vzniknúť u každého, či už ide o ženy alebo mužov. Na podrobnejšie informácie o diastáze a na jej riešenia sme sa opýtali nášho skúseného fyzioterapeuta Mgr. Ondreja Bečku a začali sme hneď tou najzákladnejšou otázkou:

Čítať viac »

Cvičenie a menopauza

Vzhľadom na značný počet žien v menopauze, je nevyhnutné naplánovať komplexný zdravotný program vrátane úpravy životného štýlu. Cvičenie je neoddeliteľnou súčasťou stratégie. Výhody sú mnohé, najdôležitejšie je udržanie svalovej hmoty a tým aj hustoty kostí, sily celého tela a najmä vitality.

Čítať viac »

Prihlásiť sa na odber noviniek

Zadajte svoju emailovú adresu a my Vám budeme pravidelne posieľať najnovšie články, akcie a všetky novinky.

Nezáväzná objednávka

Objednajte sa na

POHOVOR A DIAGNOSTIKU

Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.

* Tieto polia sú povinné

Nezáväzná objednávka

Fyzioterapia s Ivom

Vyplňte kontaktný formulár a my sa Vám do 24 hodín ozveme.

* Tieto polia sú povinné